22. Krisztina Megyeri

„Noty“ strážcu mosta

Veľa vody pretieklo Dunajom od roku 2004. Prví strážcovia mosta vtedy obsadili svoju rezidenciu v budove na ul. Pri colnici č. 2, aby vytvorili v kontexte človek – umenie, človek – krajina, človek – človek to nepolapiteľné niečo, čomu sa hovorí duch miesta. Toto miesto v apríli prijalo už 22. strážcu mosta v osobe hudobnej skladateľky Krisztiny Megyeri z Budapešti.
Krisztina sa narodila ako dieťa maďarsko-ruských rodičov v Budapešti. Jej hudobná kariéra sa začala už na Strednej odbornej škole muzických umení Bélu Bartóka v Budapešti, kde študovala klavír a kompozíciu. Následne bola poslucháčkou na odbore hudobné skladateľstvo na Vysokej škole muzických umení Ferenca Liszta v Budapešti, potom študovala skladateľstvo a počítačovú kopozíciu na Conservatoire National Supérieur de Musique v Lyone a v Paríži. S vynikajúcimi výsledkami ukončila Hudobnú akadémiu v Budapešti a Konzervatórium Cergy-Pontoise v Paríži. Neskôr získala diplom ako profesor-korepetítor. Diplom MA muzických umení získala na Université Paris VIII z odboru súčasná opera. Je víťazkou prestížnych medzinárodných súťaží a štipendií.
Opýtal som sa Krisztiny Megyeri na jej doterajšie práce, úspechy a štúrovské zážitky.
- V roku 2003 predstavili v parížskom Théâtre du Châtelet komorné dielo „Cudzia záhrada“, ktoré som napísala na požiadanie tamojšieho divadla. Hudobnú divadelnú kompozíciu „Nousnoyons-nous“ zase mala o rok neskôr v programe Opéra de Lille. Okrem vynikajúcich maďarských skupín predniesli moje diela aj Orchestre National de Lorraine, Ensemble SIC a Ensemble Intercontemporain z Francúzska, belgický Ensemble Musiques Nouvelles, alebo fínsky Ensemble Zagros.
- Uvedené diela sa objavia zrejme aj na hudobných nosičoch?
- Áno. Moje hudobné diela nahralo napr. Maďarské rádio, France Musiques, Hungaroton, Fínske rádio a nemecké SWR. Od roku 2010 ich vydáva Editio Musica Budapest.
- S takouto bohatou hudobnou minulosťou môže byť pre Vás niečím zaujímavý trojmesačný pobyt v Štúrove?
- O tomto štipendiu som počula už pred dvoma rokmi a okamžite to vyvolalo môj záujem. Zaujímavé je pre mňa toto miesto, kde v tichom a kľudnom prostredí sa viem sústrediť na prácu lepšie ako v každodennom živote. Páči sa mi atmosféra mesta, blízkosť prírody čo znamenalo pre mňa vždy dôležitú inšpiráciu pri komponovaní.
- Prezradili by ste niečo o Vašej rodine? Boli vo Vašej rodine snáď aj muzikanti?
- Moja mamička je pedagóg, otec je amatérsky skladateľ. Zsolnay (Szkalka) Ágoston, môj starý otec bol dirigentom. Jeho mama, teda moja prababička Ilona Végh bola rodáčkou z Parkanu.
- Pripravujete nejaké nové dielo v Štúrove?
- Áno, pracujem na viacerých kompozíciách. Najdôležitejšie je symfonické hudobné dielo, o ktoré som nedávno dostala požiadavku. Čiastočne súvisí s témou mosta, a zároveň je písané na pamiatku tragicky zosnulého flautistu Zoltána Gyöngyössyho.
- Čím sa ešte zaoberáte – okrem toho, že „strážite“ most?
- Učím kompozíciu a teoretické predmety na umeleckej fakulte Univerzity v Pécsi, ale pôsobím aj ako profesor-korepetítor na učebnom odbore opery.
Nakoniec sa chcem opýtať, kam vedie Vaša cesta od nás, ktoré sú Vaše najbližšie plány?
- To je ešte otvorená otázka. V každom prípade sa pripravujem na získanie doktorátu na Univerzite hudobných vied Ferenca Liszta. Toľko ešte musím Váženým čitateľom povedať, že môj pobyt síce trvá iba do konca júna, rada by som ostala v Štúrove a Otsrihome aj dlhšiu dobu, lebo obidve mestá mi prirástli k srdcu.
- Prajem Vám veľa úspechov v práci, zdravie a požehnanú činnosť. Prajem Vám, aby noty strážcu mosta zrodené v Štúrove neboli len šedé odtlačky troch mesiacov, ale aby lietali stále v šťastných spomienkach Vašich nôt.