Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Z histórie mesta

DO 10. STOROČIA

 

Na samom úsvite dejín z územia mesta je známa osada, doložená archeologickým výskumom AU SAV v Nitre z r. 1965-67. Pozostávala z 31 veľkých kolových stavieb-domov, obývaných matrilineárnymi veľkorodinami. Patrila nositeľom kultúry s mladšou lineárnou keramikou želiezovskej skupiny z počiatku až stredu mladšej doby kamennej, medzi 4-5 tisícročím pred n.l. Rozprostierala sa na vysokej terase dunajského brehu, v bezprostrednej blízkosti areálu celulózky. Lokalita je dodnes  najrozsiahlejším preskúmaným neolitickým sídliskom v Karpatskej kotline. Archeologické  vykopávky v katastri mesta potvrdili výskyt i mladších osád, resp. pohrebísk pôvodu keltsko-laténskeho, germánskeho a avarsko-slovanského.

Prvá, písmom doložená zmienka o osídlení územia mesta, je spojená s vybudovaním rímskej vojenskej kolónie Salva Mansio ( ochranné, neporušiteľné stanovište), na území dnešného, pôvodne keltského Ostrihomu. Ochrana tejto strategicky dôležitej kolónie pred útokmi barbarov, bola zabezpečovaná na náprotivnom brehu predsunutým castellom Anávum ( v obmenách Anábum, Anábium, Anabon, Oniábum, Amarum), ktoré bolo súčasťou siete dunajských ľavobrežných stanovíšť, ochraňujúcich systém panónskej časti LIMES ROMÁNUS. Ale Anávum, zaznamenané i najvýznačnejším polyhistorom v tej dobe známeho sveta, Klaudiom Ptolemaiom, koncom 4.stor. zdiela osud rímskej ríše – zaniká.

Z rímskeho obdobia najvýznačnejšou udalosťou je účasť rimského cisára Marca Aurélia na ťažení proti dobiedzajúcim germánskym kmeňom r. 172-3, kedy sa zdržuje tu na dolnom toku Hrona a spisuje vo vojenskom tábore uznaniahodné, stoickou múdrosťou presiaknuté dielo „Ta eis heauton“ ( Sebavravy), ktoré je vôbec prvým literárnym počinom spísaným na území Slovenska. Počas pobytu na dolnom toku Hrona, nemohol sa vyhnúť castellu Anávum, zbudovanom pri jeho delte, vtekajúcej do Dunaja.  Na tomto ťažení dňa 11.júna 172 sa udiala príhoda o „božskom“, rímskemu vojsku záchranu a víťazstvo zabezpečujúcom daždi, ktorá je zaznamenaná na oslavnom Antoninusovom stĺpe v Ríme. Tento dátum je vôbec prvým v histórii presne udaným časovým údajom, týkajúcim sa územia Slovenska.

Po zániku castella Anávum, na dlhodobo mizí akákoľvek zmienka o území dnešného mesta. V tisícročí počínajúcom 5.storočím pred n.l., ako na celom strednom Podunajsku, aj tu sa permanentne premiestňujú rodové kmene, kmeňové zväzy, národy, z ktorých boli tu prítomní dlhodobo aspoň v zbytkoch Keltovia, čo na ostatné, najmä germánske kmene Kvádov, Markomanov, Gótov je menej charakteristické.

Záverom staroveku si toto územie podrobujú z hlbokého východu vytláčané kmene Húnov nasledované Avarmi, ktorí v priebehu pár storočí splývajú s rozmáhajúcimi sa Slovanmi. Napokon záver 9. stor. je v znamení nástupu ďalšej východnej vlny, keď sa tu usídlujú árpádovské kmene Maďarov, čím je daná definitívna podoba budúceho spolunažívania slovanského a maďarského etnika v Karpatskej kotline až do dnešných dní.

 

11. – 15. STOROČIE

 

Korunovácia Štefana I. r. 1000, stala sa na ďalších 9 storočí jedným z najvýznamnejších medzníkov histórie nášho mesta, Ostrihomskej stolice a celého Uhorska. Z kresťansko cirkevného hľadiska, spadá územie mesta takmer na celé milénium do najstaršieho a najvýznamnejšieho arcibiskupstva Ostrihomského.

Ako vzniknul niekdajší Anávum z potreby ochrany vojenskej kolónie Salva, tak sa opakuje táto nevyhntnosť i po 8. storočiach. Ostrihom, centrum svetskej i cirkevnej moci Uhorska potrebuje životne dôležité zabezpečenie na náprotivnom, ľavom brehu Dunaja. Toto poslanie mala plniť a plnila osada Kakat, ktorej názov je zachytený prvýkrát v donačnej listine kráľa Gejzu I. r.1075, keď kláštoru sv. Beňadika daruje: „...v Kakate 10 usadlostí prievozníkov, 3 poplužia zeme poblíž lesa Nazal, zlatotepca pre rádových bratov a 20 viníc s vinohradníkmi...“

V donačnej praxi pokračujú aj ďalší árpádovskí králi, ktorí potvrdzujú, ale i menia rozsah výsad  a vecných darov svojich predchodcov. Tak sa predmetom donačných listín, týkajúcich sa Kakatu, stáva i právo výberu soľného cla, ktoré bolo významným príjmom Ostrihomskej arcidiecézy.

Názov Kakat sa s obmenami Kakath, Kochot, Kochote, Cocot, Kakatin, Kakas, vžil natoľko, že používal sa až do 16.stor., prežíval však ešte s neskoršími názvami až do 18.stor. ( naposledy ako Kakathvár sa nachádza v súpise cirkevných daní a poplatkov z r. 1755).

Donačné listiny jednoznačne poukazujú na to, čo bolo v tých dobách z hospodárskeho hľadiska prvoradé, čím sa tunajšie obyvateľstvo zaoberalo, aby sa uživilo. Aj tu v Kakate rozhodujúcim zamestnaním bolo prvotneúhorové poľnohospodárstvo, vinohradníctvo-vinárstvo, povozníctvo (soľ, stavebný materiál) a dunajsko-hronské prievozníctvo. Iste sa našlo i posluhové zamestnanie, keďže tu sa nachádzal kráľovský letohrádok Kakatvár, ktorý sa stal známym najmä tým, že v lete r. 1189 cestou do Svätej zeme tadiaľto prechádzal cisár Fridrich I. Barbarossa, aby prijal do križiackých húfov i uhorské rytierstvo. Kráľovský pár Béla III. s manželkou ho s veľkou pompou v letohrádku privítal a uhostil.

V marci r. 1241 rozvrátili Kakat tatárske hordy Batuchána, avšak opevnený letohrádok spolu s hradom na ostrihomskej skale odolal. Napriek tejto pohrome, ktorej dôsledky pretrvávali desaťročia, Kakat sa v 14.-15. stor. stal pomerne bohatou usadlosťou. Už r. 1332 má kostol s rim.-kat. farou a podľa cirkevného súpisu z 15. stor., žije v nej 350 osôb v 46 domoch.

Osada sa stala neobíditeľným miestom od západu vedúcej stredovekej tzv. Moravskej obchodnej cesty: Brno, Trnava, Dvory, Ostrihom, Buda a ďalej na Balkán. Po nej prechádzali cez Kakat velikáni tej doby, ako:

- Ladislav IV. Kún, uhorský kráľ r. 1274, aby Ostrihomskej kapitule potvrdil prevod kráľovských majetkov,

- Václav II., český kráľ r. 1304, aby si u vzdorujúceho ostrihomského arcibiskupa z Bő vynútil po praslici oprávnenú korunováciu svojho syna Václava III. za uhorského kráľa,  keďže Árpádovci Ondrejom III. r. 1301 vymreli,

- Ján Lucemburský, český kráľ so synom, budúcim cisárom Karolom IV. a Kazimír III. Veľký, poľský kráľ v novembri 1335 na ceste do Vyšegrádu ku Karolovi Róbertovi, aby pod záštitou tam stráženej Svätoštefanskej koruny usporiadali medzi sebou nie vždy práve priateľské vzťahy. Toto ich stretnutie sa po 656-tich rokoch stalo príkladom pre Československo, Maďarsko a Poľsko, aby v r. 1991 vzniklo uskupenie pod menom „Vyšegrádska štvorka“ ( pôvodne trojka) s tým istým cieľom, t.j. prispieť k politicko-hospodárskej rekonštrukcii stredovýchodnej Európy,

- Ján Jiskra z Brandýsa, válečník r. 1463 v službách Mátyása Korvína proti kacírskemu Jiříkovi z Poděbrad.

 

16. – 19. STOROČIE

 

Po 5. storočiach existencie, niekdajší Kakat v auguste 1534, len 17 rokov od zdrvujúcej porážky uhorských vojsk u Moháča, podlieha stále intenzívnejším nájazdom Turkov, ako väčšina Uhorska pred tým a potom. Na jeho mieste si Turci r. 1546 zriadili pevnosť nazvanú Džigerdelen Parkani (útroby nepriateľa zničujúca pevnosť), ktorá bola povolaná opäť – ako vždy pred tým – ochraňovať viaceré obce a držiteľov moci na území vtedajšieho Ostrihomu. Naviac, pevnôstka sa stala význačným predmostím nevyhnutne potrebným i k rozširovaniu tureckého panstva, či už len hrozbou, alebo uplatňovaním vojenskej sily. Turci sa tu usádzali na večnosť, veď si tu vybudovali kasárne, maštale, školu i mohamedánsku svätyňu.

V priebehu 16.-17. stor. sa pre osadu mimo tureckého názvu najčastejšie užívali i názvy: Čekérden ( sfonetizovaný Džigerdelen), nemecký Gocheren, Goggern a napokon v maďarskej podobe Párkány, ktorý pretrváva až do dnešných dní. Turecká poroba trvala takmer poldruha storočia s 10 ročnou prestávkou v r.1595-1605, keď cisárske vojsko na čele s Karolom Mansfeldom a Miklósom Pálffym porazilo tureckú obranu Kakatu a Ostrihomu, pri dobýjaní ktorého 26.mája 1594 bol smrteľne ranený prvý uhorský bard milostne lyriky – Balassa Bálint – následne pochovaný v  podtatranskej obci Hybe, patriacej do majetku Balassovcov.

Bohatý Kakat po vpáde Turkov sa už r. 1544 v cirkevnom súpise poplatkov stolice ostrihomskej  vôbec nenachádza. Obyvateľstvo, ktoré sa prípadne i zachránilo, rozutekalo sa na dlhé roky do iných, vzdialených a menej postihnutých osád. O utrpení Parkančanov si po troch storočiach od vpádu Turkov, vracajúc sa z Pešti budínskou stranou Dunaja, zaveršoval Janko Kráľ:   

 

„ Dvíhaš sa a rastieš Parkan na Dunaji,

cez veky – stáročia, v radosti i žiali.

Cez veky tajomné, čo ťa formovali,

cez turecké hordy, čo ti kožu drali.“

 

Napriek utrpeniu, postupom času sa osada aj za tureckej okupácie začínala vzmáhať. Už r. 1663 má 80 domov, veď hospodárske povznesenie bolo z hľadiska Turkov rozhodujúcou podmienkou udržania a ďalšieho rozšírenia moci. Preto aktívne sa zasadzujú pre obnovenie tradicie pravidelných trhov, na ktoré doslovne lákajú trhovníkov z okolia, ale aj zo vzdialených krajín. Tomu, ale aj vojensko-strategickým záujmom slúžilo spoľahlivé spojenie dunajských brehov – kakatského s ostrihomským – prvým stálym pontonovým mostom.

Jednou z rozhodujúcich, v pravom slova zmysle osudových udalostí Uhorska, ale aj Európy, stala sa „Párkáňska bitka“, ktorá ani nie po mesiaci od víťazstva pod Viedňou, mala definitívne rozhodnúť o kresťanskej, či mohamedánskej povahe moci v balkánsko-východoeurópskom teritóriu. Započala nešťastne 7.októbra 1683, aby však 9. skončila nevídanou zdrcujúcou porážkou Turkov, z korých cez 7000 padlo. Na strane víťazov pod velením kniežaťa Karola Lotrínskeho boli vojska cisára Leopolda I. a nemeckých kniežat, ako i poľského kráľa J.Sobieskeho. Nepriamy, ale nie malý podiel na porážke mal aj „kurucký kráľ“ I.Thököly, ktorý s 30.000-vým vojskom len váhavo sa presúval na miesto rozhodujúcej bitky, a naviac dal na známosť cisárskym, že sa nemieni účastniť boja na strane Turkov, ako mu bolo veľkovezírom Kara Mustafom prikázané. Sľub splnil a Parkan sa stal symbolom nádeje definitívneho oslobodenia celého Uhorska, čo sa po mnohoročných bojoch pod vedením K.Lotrínskeho aj splnilo.

Kakat, Džigerdelen, Parkany, Barcan, Gocheren, Goggern po vypudení Turkov vôbec neožíval. Víťazné poľské vojska, fakticky definitívne opúšťajúce kresťanskú koalíciu, pustošia a zanechávajú po sebe skazu rovnako ako bolo zvykom tureckým. Vydržiavanie vojsk je často zničujúcejšie než straty v bitkách samotných. Obnovenie osady sa teda po porážke Turkov nekonalo. Trinásť rokov po kresťanskom víťazstve má Parkan len 6 domov a podobná je situácia i v okolitých osadách.

 Ani počas takmer 10 ročného protihabsburského povstania sa stav nemení, skôr sa zhoršuje, pretože obyvateľstvo muselo obetovať všetko a rovnakou mierou vojskám kuruckým-uhorským, či labanckým-cisárskym.

Nádejné víťazstvo Františka Rákócziho, ktorý sa za tým účelom usadzuje so svojím vojskom v auguste 1706 poblíž Hrona, ukázalo sa len prechodným, po ktorom opäť ovládli toto územie cisárske bandéria, a len ich definitívne víťazstvo zabezpečilo na dlhú dobu všestranný rozvoj. Urbárium už  r. 1726 zaznamenáva v Parkáni 32 poddanských a 18 želiarskych usadlostí, z ktorých polovica sú kolonisti z krajín mocnárstva menej, resp. vôbec nepostihnutých ( Nemci-Švábi, Slováci z horného Pohronia).

V prvej polovici 18. stor. Párkány sľubne ožíva vďaka svetskej, ale i cirkevnej moci. R. 1701 sa zbudoval rim.-kat. kostol, následne i jednotriedna cirkevná škola, r. 1734 bola obnovená samostatná farnosť s vlastnou cirkevnou matrikou. Cisár Karol IV. udeľuje r. 1724 právo 4 zemských jarmokov, z ktorých najvýznačnejším a do dnešných časov zachovávaným sa stal jarmok Šimona a Júdy, v minulosti hojne navštevovaným trhovníkmi zo vzdialených krajín, ba i z Orientu.

Počet obyvateľstva prudko vzrástal a na počiatku druhej polovice storočia dosahuje čísla 643. Podobný rozmach, zaznamenávaný i na okolí bol dôvodom, aby sa zriadil r. 1750 parkánsky okres stolice Ostrihomskej s dočasným sídlom v Mužli, kde bol zriadený aj slúžnovský úrad a okresný súd.

Za panovanie Márie Terézie sa význam Parkanu podstatne zvýšuje vybudovaním štátnej hradskej po trase niekdajšej stredovekej obchodnej cesty, a to: Brno, (Trnava) Viedeň, Bratislava, Trnovec, Dvory, Párkány, Ostrihom, Buda. Párkányska prepriahacia stanica ( na mieste dnešného kina a galérie) už r. 1770 má 10 párov koní, dostavníky, poštových kuriérov a hostinec s ubytovaním.

Po napoleónskych vojnách bolo obyvateľstvo nielen nášho mesta často sužované epidémiami moru. O vážnosti a rozsahu tejto pohromy svedčí i to, že napriek nikdy nevídaným ochranným opatreniam zabezpečovanými i vojenskou silou, poslednej a najútrpnejšej vlne r. 1831 podľahol aj sám ostrihomský arcibiskup, kardinál Alexander Rudnay, metropolita uhorský, ktorý r. 1820 vrátil sídlo arcidiecézy do Ostrihomu a r. 1822 zahájil výstavbu honosnej baziliky.

Parkan 18. storočia sa dostáva i do pozornosti polyhistora Mateja Bela „veľkej to ozdoby Uhorska“. V rámci rozsiahleho historicko-geografického diela v časti venovanej Ostrihomskej stolici pojednáva o Párkányi a párkányskom okrese. Jedna veta z textu potvrdzuje veľký vojensko-strategický význam osady a jej okolia: „...Dlhšie a mocnejšie valy na vyvýšeninách dunajského brehu som ešte nikdy nevidel...“ Tie slová zároveň svedčia, že na rekognoskácii terénu bol nielen v Ostrihome, ale aj tu v Párkányi osobne prítomný.

19. storočie s revolučnými udalosťami r. 1848-49 a následným rakúsko-uhorským vyrovnaním až po rozpad monarchie, zanechali v živote mesta v každom zmysle hlboký odraz. Keď Kossuth Lajos v rámci horúčkovitých príprav protihabsburského odporu, sprevádzaný brigádou vojska prichádza 18.októbra 1848 loďou do Ostrihomu, v tisícových zástupoch vítajúcich domobrancov sa nachádzajú aj Párkányčania. Tak isto sa v tom meruôsmom nachádzajú aj v zostave polovojenských domobraneckých útvarov, aby silou podporili politické požiadavky prezentované vo Viedni, Bratislave, Budapešti. Hneď v začiatku r. 1849 sa situácia vyhrotila a Párkány 5.februára je obsadený odhodlaným povstaleckým vojskom, aby potom celý polrok bol objektom vojenských operácií s premenlivým bojovým šťastím na obidvoch stranách. Napokon k rozuzleniu dochádza nie práve prevahou cisárskej armády, ale najmä z dôvodu chaotických pomerov zasahujúcich vzbúrenecké vojsko, domobranu a celý politicko-správny systém v ortodoxnom feudalizme utopeného Uhorska.

Druhá polovina storočia prebieha v znamení počiatkov spriemyselňovania a s tým spojenej urbanizácie. Vôbec prvým závodom, spracovávajúcim domácu poľnohospodársku produkciu – pšenicu – bola škrobáreň a parný mlyn „Frankl a synovia“. Postavený r. 1842, viackrát modernizovaný, pracuje v centre mesta doposiaľ. Po ňom nasledovala r. 1851, na tie časy veľká Rennerova tehelňa, ktorej kvalita tehál, dlaždíc a škridiel bola jedinečná, vďaka čomu vyrábala cez 100 rokov, až do 60-tych rokov min.storočia. Ešte pred nástupom ďalšieho storočia stihne sa r.1894 postaviť prvá poschodová budova – hostinec a hotel - , z ktorej sa pozdejšie stáva filiálka Hontianskej banky, dnes VÚB.

Rozmáhajúci sa tovarový obchod na miesto člnov a pltí vyžiadal si stále, bezpečnejšie a výkonnejšie spojenie dunajských brehov. Kým došlo k definitívnemu riešeniu, r. 1762 sa zriadil tzv. lietajúci most. Po ňom len počas jednoho jarmoku smerovalo na Moravu 6000 naložených vozov poľnohospodárskymi produktami a 2000 vozov s tovarom remeselnícko-priemyslovým opačným smerom.    

Prudký rozvoj obchodu v spojitosti s nástupom priemyselnej revolúcie v ďalších rokoch si vyžadoval iné, dobe zodpovedajúce premostenie. Preto lietajúci most bol r. 1842 nahradený stálym pontonovým mostom.

V druhej polovici storočia došlo k štyrom udalostiam, korých význam pre ďalší rozvoj mesta sa nedá doceniť. Párkány získal na dôležitosti, stal sa súčasťou stredoeurópskej modernej komunikačnej siete:

- 1850, 16.decembra sa dokončil a odovzdal do užívania posledný úsek „Cisársko- kráľovskej juhovýchodnej železnice“, spájajúcej Viedeň, Bratislavu a Budapešť. Potom nasledovalo budovanie Pohronskej železnice: do Čaty r.1885, predĺženie do Šiah r.1885, do Levíc r.1886.

- 1851, sa zriaďuje na žel.stanici Párkány-Nána pošta, a r. 1876 v meste.

- 1895, 28. septembra je odovzdaný do užívania prvý, plavbe nezavadzujúci a nepretržite fungujúci most, v zmysle „najmilostivejšieho súhlasu“ Jeho veličenstva  c. k. Františka Jozefa pomenovaný po jeho dcére-princezne : “Most Márie Valérie“.    Výstavba sa uskutočnila len vďaka veľkorysosti ostrihomského arcibiskupa, zrieknucieho sa večného práva užívania dunajského mýta v prospech štátu, ktorý výstavbu financoval.  Bol to už tretí most v sérii piatich na Dunaji postavených a pomenovaných po c.k. rodine, ktoré mali potvrdzovať bezvýhradnú oddanosť Uhorska habsburskej dynastii. Obrovský hospodársky, vojensko-strategický a všeobecne spoločenský význam tohto mosta potvrdili dve, doslova tragické udalosti v 20. storočí s ním, a tým aj s mestom spojené.

- 1898, 4 decembra sprevádzkovala sa prvá telefónna sieť o kapacite 54 staníc,

napojených na ostrihomskú ústredňu.

Vďaka komunikačnej dôležitosti sa Párkány stával mestom, ktorému sa nemohli vyhnúť i vskutku pamätné udalosti. Tri sa viažu na c.k. Františka Jozefa, ktorý:

- 31.8.1856 z príležitosti vysviacky ostrihomskej baziliky, večer na ceste zpäť, za svitu 400 fakieľ prechádza so suitou pontonovým mostom na párkánysku stranu Dunaja a odtiaľ na žel.stanicu, kde ho čaká zvláštny vlak smerujúci do sídelnej Viedne,

- 12.12.1865 prechádza vlakom do Budapešti na zasadnutie uhorského parlamentu a na žel. stanici ho vítalo veľa obecenstva a predstaviteľov Ostrihomskej stolice.

- 30.10.1886 pricestoval vlakom na žel.stanicu, aby sa zúčastnil osláv príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky ostrihomského arcibiskupa, kardinála Simora. Na stanici ho očakával ministerský predseda Tisza Kálmán s veľkou suitou. Potom sa s najväčšou pompou presúvali do prístavu neprehľadnými zástupmi na slávu cisára prevolávajúcich Párkányčanov a z okolia na sobotný trh sústredeného ľudu.

Hospodársky rozmach mesta bol dôsledkom i predpokladom narastajúcej početnosti občanov. Len v poslednom desaťročí ich pribudlo takmer 12% ( z 2417 r. 1890 na 2836 v r.1900). Spoločenský život zaznamenáva tiež pokrok. Rozšírila sa cirkevná ľudová škola (1870), prebehla rekonštrukcia kostola-prístavba bočných lodí (1878), postavila sa nová budova miestneho úradu (1880), založil sa veľmi aktívny dobrovoľný hasičský zbor (1885), a koncom storočia sa ustanovuje prvý a veľmi agilný spolok kultúrneho zamerania - „Spolok rímsko-katolíckych mládencov“.

19. storočie bolo i storočím povodní. Bolo ich celkom 5, ale dve mali zničujuci vliv na život mesta. Marcová povodeň r. 1838, zaznamenaná ako storočná, spôsobená zamrznutým Dunajom a nasledujúcim ľadochodom spôsobila škody, ktorých dôsledky pôsobili desaťročia. ( Maximálna výška zátopovej vody 13. marca 1838 je zaznačená na mramorovej tabuľke vsadenej na priečelie domu č. 57 Hl. ulice). Menšou, ale tiež zničujúcou bola februárová z r. 1876, keď desiatky domov sa zrútili, 200 občanov bolo nutné dlhodobo vydržovať na náklady obce a z milodarov povodňou nepostihnutých občanov. Následky týchto povodní vyvolali nutnosť výstavby hrádzí aj v úseku Komárno – Párkány až po ústie Hrona.

 

20. STOROČIE + 1 rok

 

Charakter storočia, poznamenaný najmä vojnovými prípravami, tragikou priebehu bojov samotných a hrôzou ich následkov sa prejavil v plnej miere aj v našom meste, ktoré sa bez zavinenia či zásluh, 5 krát dostalo do zostavy iného štátu a v ich rámci si užilo viacero režimov.

Prvé roky plynuli  pokračovaním hospodársko-spoločenského rozmachu  zaznamenaného od polovice storočia minulého. Boli využívané blahodárne účinky priemyselného rozvoja, zvlášť komunikačných výdobytkov ( železnica, dunajský most, telegraf, pošta). Z pozoruhodných udalostí do I.svet.vojny:

- 1906, započala elektrifikácia napojením na ostrihomskú elektráreň Ganz Villamossági r.t., ktorej elektrina zásobovala Parkan až do r.1929, kedy zásobovanie el.prúdom prevzali novozriadené Juhoslovenské elektrárne a.s. Komárno.

-  Skončila výstavba budovy okresného súdu, do ktorej sa z Ostrihomu presťahovala i pozemková kniha okresu párkányskeho. Budova sa stala na celé storočie najrozsiahlejšou v centre mesta.

- 1910, výstavba budovy obecného veľkohostinca na mieste niekdajšej prepriahacej stanice. Až do r. 1932, resp. 1937, keď sa zbudoval prvý skutočný kultúrny stánok 

Spolku parkanských rim.-katolíckych mládencov, bola jediným centrom kultúrneho diania. Jej slávnostné otvorenie za účasti miestnej, okresnej a stoličnej honorácie sa uskutočnilo 3.11.1910. Od r. 1913 tu fungovalo i prvé stále nemé kino.

- 1911, bol rokom rozmachu finančných ústavov. Popri Párkányskej sporiteľni a Banke remeselníkov, obchodníkov a gazdov párkányského okresu, usadzuje sa v meste i filiálka Hontianskej ľudovej banky.

- 1913, je dokončená rekonštrukcia štátnej cesty zo žel. stanice do stredu mesta rozšírením a uložením keramitovej dlažby.

 

Systematický cez polstoročný pozitívny hospodársky a spoločenský vývoj sa v 1914-tom zastavil, akonáhle vypukla dlho pripravovaná, pod zámienkou sarajevského atentátu vyhlásená I.svet.vojna. I keď mesto nebolo počas štyroch vojnových rokov bezprostredne účastné bojových operácií, stratilo v priamej súvislosti s vojnou 104 občanov, ktorých obete sú uctené na pamätníku v mestskom parku.

Bezprostredne po skončení vojny, na vojensky a politicky porazenom a rozpadnutom Rakúsko-Uhorsku sa konštituovali nástupnícke štáty, čo sa v meste   prejavilo týmito udalosťami:

- 1919, 9.januára prvé čsl. jednotky 39. výzvedného legionárskeho pluku na dohodovými mocnosťami stanovenej demarkačnej čiare obsadzujú Párkány. Pomerne kľudné vojenské prevzatie moci trvalo len do konca mája.

- 30.mája nadránom za silnej delostreleckej prípravy vojsko a červené gardy Maďarskej republiky rád prerazili obranu mesta. Po viachodinovom prudkom boji bol útok odrazený.

- 2.júna je útok z Ostrihomu s väčšou silou opakovaný, v moci maďarských vojsk a červených gárd zostalo mesto ďalších 30 dní. Počas nich vzniká v meste revolučné    direktórium a s tým spojené nechvályhodné opatrenia. V meste a jeho okolí, na obidvoch stranách zahynulo 89 vojakov-ozbrojených osôb, z ktorých 18 je pochovaných vo vojenskej časti starého cintorína.

- 2. júla opúšťajú poslední maďarskí vojaci Párkány.

- 22. júla nedisciplinavosťou čsl. vojaka zaradeného do mostnej stráže dochádza k deštrukcii podmínovaného prvého poľa dunajského mosta. V súvislosti s tým gen. Mittelhauser vydáva zvláštny rozkaz, ktorý má zabrániť podobným prípadom.

- 1. augusta minister obrany ČSR Václav Klofáč s gen. Mittelhauserom sa dostavil na tvaromiestnu prehliadku poškodeného mosta, ktorý až do 1. mája 1927, kedy sa končí oprava a rekonštrukcia nevyhovujúcej drevenej vozovky celého mosta, umožňuje len obmedzený prechod osôb.

 

Prevratom sa Párkány zmenil na Parkan ( aj Parkáň), čo je našťastie významove súhlasné v maďarčine, češtine i slovenčine. Začiatkom 20-tych rokov dochádza k  stabilizácii čsl. moci a po rokoch vojnovej a povojnovej biedy, nastáva všeobecný vzostup. Železničný uzol, Dunaj, úrodné roviny, okresné sídlo a pracovití občania, to boli záruky rozvoja na poli hospodárskom i spoločenskom. Z tohto obdobia I. ČSR, kým pripadlo mesto Maďarsku v r. 1938, stoja za zmienku tieto udalosti:

- 1921, 4.mája vychádza 1. číslo mestského týždenníka „ Délszlovenszkói Magyar Lapok“ (Juhoslovenské maďarské listy) . Vychádzal do r. 1933 a stal sa dôležitým príspevkom k stabilizácii pomerov medzi naprostou väčšinou maďarského občianstva  a československou štátnou správou.  

- 1923, rozbieha sa bytová výstavba v lokalite žel.stanice.

- 1924, spoločná rozhraničovacia komisia prevádza úpravu hranice na Dunaji, ktorá na moste neprechádza v jeho polovici, ale medzi tretím a štvrtým oblúkom.

- 1925, židovská obec na mieste malej modlitebne postavila synagógu, ktorá počas troch štvrtín 20. storočia slúžila svojmu cieľu len necelých 15 rokov (Hlavná 32, po r. 1948 sídlo OV KSS, dnes CVČ).

- 1926, dokončuje sa v poradí tretia poschodová budova – Leimdorferova vila na nábreží (stal sa obeťou holokaustu, dnes detský domov).

- 1927, postavili sa kasárne finančnej stráže ( Jesenského 42, dnes nájomný dom mesta).

- 1928, je odovzdaná do užívania nová a moderná štátna slovenská ľudová škola „Jubilejná“ ( Komenského 90)

- Vojsko 12. p.pluku gen.M.R.Štefánika obsadzuje novovybudované, prvé stále vojenské kasárne na konci Nánanskej ulice.

- 1930, zriaďuje sa štátna slovenská meštianska škola v prenajatých priestoroch domv 90, 92 na ul. Sobieskeho a domov 6, 8 na ul. Komenského.

- 1932, 4. septembra slávnostné otvorenie kultúrneho domu, svojpomocne postaveného Spolkom rimsko-katolíckych mládencov. Do dnešného stavu ako kultúrne stredisko mesta, prešiel viacerými rekonštrukciami (najmä r.1937, svojpomocne, i s účasťou štátu). 

- 1935, aj s finančnou podporou mesta, dokončila sa I.etapa, mestom od polovice 20-tych rokov iniciovaná  výstavba moderného prístavu. K uväzišti-prekladišti, colnému skladu a správnej budove bola projektovaná i II.etapa, v ktorej šlo o predĺženie prístavišťa takmer po Gurgyal s priamym železničným napojením. Prístav mal slúžiť    najmä na prepravu priemyselných komodít a sliezskeho uhlia na Balkán so zpätným    dovozom poľnohospodárskych produktov, najmä obilnín.

- 17. marca sa v kine Tatra /dnes budova kina a galérie/ hrá prvý ozvučený film.

- 1929-1936, na rim.-kat. fare v zmysle československo-vatikánskej zmluvy „Modus vivendi“, prebiehali závažné a zdĺhavé jednania medzi predstaviteľmi Ostrihomskej arcidiecézy a slovenských diecéz vo veci vysporiadania náhrad za majetky, nachádzajuce sa od r. 1918 na území Československa.

 

Obdobie od privtelenia mesta do Maďarska je vyplnené prípravou a priebehom II. svet.vojny, ktorá nesplnila očakávania inciátorov a podporovateľov. Zrútili sa vnivoč všetky predstavy sľubovaných výhod z privtelenia. Mesto a jeho občania nemohli sa vyhnuť dôsledkom tejto vojny, ktoré v záverečnej časti boli znásobené nikdy nepoznanými zbesilosľami, namierenými i k priamemu vyhladzovaniu civilného obyvateľstva. Z týchto rokov sú zaznamenaniahodné udalosti:

- 1938, 6. novembra v zmysle výroku Viedenskej arbitráže, maďarské vojsko na čele s arcikniežaťom Józsefom Habsburgom vstupuje z Ostrihomu po moste do mesta.

Parkan sa opäť stáva Párkányom. Československé vojsko, polícia, orgány štátnej správy a nemaďarské obyvateľstvo opúšťajú mesto. Počiatok „znovuprivtelenia“ prebieha v znamení oslavného a nerušeného upevňovania novej moci.

- 1939, 21. mája prebieha slávnostné vztyčovanie štátnej zástavy, obstaranej a darovanej mestu budapeštianskou oceliarskou fabrikou „Húber a Sigmund“.

- 5. novembra, v predvečer prvého výročia znovuprivtelenia poriadajú sa oslavné akcie za veľkej účasti občianstva, štátnych a samosprávnych orgánov, spolkov.

- 1944, 19.marca mesto, ako celé Maďarsko je obsadené nemeckým vojskom, takto odpovedajúcim na Horthyho snahu o vystúpenie z vojny. Bezpostredne po tom začína sa „konečné riešenie židovskej otázky“ aj v Parkane. Najprv sa zavádza povinné označenie žltou hviezdou, potom nasleduje prechodné geto v židovskom Schillerovom dome ( Hlavná 13), potom zberný tábor v Leviciach, vagonírovanie a presun do tovární smrti. Tento osud stihnul cca 260 osôb (presný počet nie je dodnes známy), z ktorých sa nevrátila ani desatina.

- V decembri podstupujú desiatky parkanských chlapcov od 14 rokov veku pod označením levente (junák), transport do Nemecka, aby naplnili Szálašim Hitlerovi prisľúbenú kvótu 100.000 pracovných síl.

- 22.decembra prebieha najzničujúcejší nálet, v  ktorom namieste prišlo o život 10 a v nasledujúcich dňoch následkom zranení ďalších 14 občanov.

- 26. decembra ustupujúce nemecké jednotky totálne deštruovali dunajský most, tak ako deň predtým všetky cestné a železničné mosty v okolí.

- 28.decembra vojsko 53 streleckej divízie s podporou 27. tankového zboru  II.Ukrajinského frontu obsadzujú mesto.

-1945, 20. februára je mesto opäť v moci, 1. SS divízie „Liebenstandarte A. Hitler“ a 12. SS divízie „Hitlerjugend“ v zostave 1. SS armádneho tankového zboru.

- Bezprostredne po nemeckom znovuobsadení, realizuje sa ďalšia „várka“ parkanských levente do Nemecka.

- 25. marca vojaci 53. streleckej divizíe a 27. tankového zboru, ktorí vo februári takticky ustúpili nemeckej presile, za osobnej prítomnosti maršála Malinovského na veliteľskom stanovišti poblíž severného okraja mesta, definitívne oslobodzujú mesto s najbližším okolím. Párkány sa zase stáva Parkanom.

 

Vojna si vyžiadala značné obete na životoch občanov, ktorých na pamätníku v mestskom parku je menovite uvedených 230, včetne 117 obetí židovského holokaustu. Pozostatky 5247 padlých vojakov Červenej armády v priľahlom regióne juhozápadného Slovenska, sa r. 1946 po exhumácii ukladajú do cintorína na tento účel v meste zriadenom. Cintorín je zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska. Prekonal dve rekonštrukcie, r. 1965 a zásadnejšia s monumentálnym pietnym súsoším r. 1989-94.

Koniec vojny znamenal začiatok opätovného predvojnového československého usporiadania. Nové orgány mesta a okresu sa už v priebehu jari ustanovujú v predvojnovom zložení. Avšak rýchlemu obnoveniu rozvráteného hospodársko-politického systému vážne bránia udalosti spojené s uplatňovaním zásady kolektívnej viny  Maďarov, ktorým sa až vládnym nariadením z 13.4.1948 obnovuje po vojne odňaté štátne občianstvo tzv. Benešovým dekrétom z 2.8.1945. Z tohto „bezpríslušnostného“ a bezprávneho obdobia je nutné zaznamenať najmä tieto udalosti:

- 1946, v máji až júni podrobuje sa 1600 občanov maďarskej národnosti násilnej a takmer bleskovej reslovakizácii v nádeji, že ich bezprávny stav sa zmení.

- 1947 december-1948 február,  prebieha nábor výpomoci, t.j. nútené vysídlovanie maďarských rodín na 1-3 roky do Nemcami opustených oblastí Čiech. Hneď do prvého na železnici pripraveného transportu 15.decembra 1946 je zaradených 63 parkánskych rodín (188 osôb). Celkom bolo vysídlených 217 osôb, väčšinou do oblasti Žatca. Možnosť beztrestného návratu sa im naskytla až po 28 mesiacoch, v priebehu marca 1949.

- 1948, 23. októbra jedným z posledných vlakových, do Maďarska smerujúcich   transportov ( zo žel. stanice bolo vypravených 25) v zmysle medzivládnej    československo-maďarskej dohody o repatriácii, musí opustiť Parkan 54, osôb ktorých    rodisko, domov, vlasť, teda pátria je tu, a nie tam kam musia!  

 

Zlomový rok 1948, v ktorom sa na 40 rokov rozhodlo o ideologickom, politickom, hospodársko-spoločenskom smerovaní, započal aj v našom meste prevzatím moci komunistickou stranou. Priemyselné, obchodné, bankové, živnostnícke prevádzky, ktoré od skončenia vojny boli v meste prechodne podriadené národnej správe, definitívne sa zoštátňujú. Z udalostí éry štátostrany, ktorá hneď od počiatku má značnú podporu, je hodno zaznamenať najmä:

- 1948, 26. júna vyhláškou Povereníctva vnútra sa úradné pomenovanie mesta mení, z Parkanu sa stáva Štúrovo, čo svedčí o tom, že rezíduá nacionalistického prístupu k veciam občianskym ešte zostávajú, pôsobia.

- 16. septembra v zmysle uznesenia Zboru povereníkov priznáva sa Štúrovu oficiálny status mesta (Vyhl. Povereníctva vnútra 1254/ 1948 Ú.v.) Do tohto dátumu, za    Rakúsko-Uhorska, I.ČSR, Maďarska je Parkan len obcou, resp. veľkoobcou. Žiadosť   o priznanie charakteru mesta podala  Miestna správna komisia  a pripojila sa k nej   i Okresná správna komsia.

- 1949, 24. apríla ako jedna z prvých vôbec na území Slovenska, zakladá sa miestna organizácia CSEMADOK-u (Klub pracujúcich Maďarov v Československu).

- Postavenie mesta sa posilňuje zriadením vôbec prvého gymnázia ( dnes budova Klubu dôchodcov Hl. 42).

- 1950, po naliehaní „ po dobrom i po zlom“ zakladá sa kolchoznícke JRD III.typu, väčšinou bez roľníkov, ktorí dlhé roky vzdorujú, odolávajú ponukám i hrozbám.   Družstvo v úpadku sa r. 1961 likviduje a preberá ho Štátny majetok v Náne. 

-  Zriaďuje sa základná škola s vyučovací jazykom maďarským, čo dosvedčuje, že         nastáva citeľný obrat v národnostnej politike vo všeobecnosti.

- 1953, gymnázium v zmysle školskej reformy stáva sa jedenásťročnou strednou   školou s vyučovacím jazykom slovenským i maďarským.

- 1956, zriaďuje sa základná umelecká škola.

- 1960, 1.júla mení sa postavenie mesta. Reorganizáciou štátnej správy sa po 210 rokoch ruší okres Párkány-Parkan-Štúrovo splynutím väčšinou do okresu   Novozámockého. Zároveň, akoby na kompenzáciu straty významu mesta, pričleňuje   sa do neho obec Nána, čo sa napriek viacerým pokusom v blízkej, či dávnej minulosti zatiaľ nikdy nezdarilo.

Obzvlášť negatívnym spôsobom do života mesta zasiahla r. 1965 najváčšia povodeň 20. storočia ( 18.júna hladina Dunaja v prístavišti dosiahla 737 cm), ktorá spôsobila veľké materiálne škody na nižšie položených častiach mesta. 170 rodín bolo evakuovaných k príbuzným, a do núdzových priestorov, najmä školských budov. Priame škody: 25 domov zrútených, 40 silne poškodených. Pri obnove účinne pomáhalo české mesto MOST, na pamiatku ktorého je pomenovaná ul. Mostová. 

V plánovitom národohospodárskom systéme sa rýchlym tempom menil charakter mesta.Dochádza k rozhodnému posilňovaniu priemyslu a na tom základe k prudkému zvyšovaniu počtu občanov. Kým r. 1960 (včetne pričlenej Nány) dosahoval 8150,  r. 1986 dosahuje už 13335 osôb, ktorým mala slúžiť i zodpovedajúca vybavenosť mesta. Z najdôležitejších realizovaných investícií priemyselného charakteru a občianskej vybavenosti:

- 1953, budova 11 ročnej strednej školy, dnes gymnázia.

- 1961, budova 16 triednej Základnej deväťročnej školy-slovenskej.

- 1963, 17. novembra slávnostné zahájenie výstavby Juhoslovenských celulózok a papierní.

- 1964, Dom vodných športov s ubytovacími možnosťami.

- 1967, budova 20 triednej ZDŠ s vyučovacím jazykom maďarským.

-  Budova odborného učilišťa papierenského, zabezpečujúceho prípravu odborných pracovníkov celulózo-papierenského priemyslu na Slovensku ( dnes Združená stredná škola).

- 1968, zrealizovala sa kanalizácia mesta v hodnote 20 mil.Kčs.

-  V JCP skončila prvá etapa výstavby a zahájila sa výroba. V závode našlo prácu takmer 4000 osôb.

- 1969, dokončila sa elektrifikácia žel. trate Bratislava – Štúrovo.

-  Podstatne sa zlepšila protipovodňová ochrana: Betonový múr od mosta po kompu, ďalej až po ústie Hrona zvýšenie a zosilnenie hrádze.

- 1971, zrealizovala sa výstavba sídliska Dunaj.

- 1972, za účasti ministrov dopravy ČSSR a MĽR je zahájená elektrická prevádzka na trati Štúrovo-Budapešť.

-  Ukončuje sa výstavba novej budovy mestského úradu.

-  Do mesta pričleňuje sa obec Obid.

- 1975, zahajuje sa prevádzka v novej budove polikliniky.

-  Železničná stanica sa stáva jednou z najväčích, jej kapacita sa v porovnaní s rokom 1960 zdesaťnásobnila, keď denne odbavuje až 170 vlakov, t.j. 7/hod.

- 1976, započala sa výstavba kúpeľného areálu Vadaš, založenom na termálnom zdroji o hĺbke 130 m, teplote 39,7OC, a výdatnosti 70 l/min. Inciatíva vzišla z JCP, ktoré na seba vzali organizačno-projektovú prípravu a úhradu takmer 2/3 nákladov ( tretinou sa podieľal ŠR).

- 1978, dokončuje sa prvá etapa výstavby kúpaliska Vadaš v objeme 20 mil. Kčs a 17. júla sa prvýkrát napustili bazény termálnou vodou.

 

V úvode poslednej tretiny 20. storočia je mesto aktívne účastné významných politicko-spoločenských udalostí celoštátneho, ale i medzinárodneho chrakteru, aby sa po opozdenej  „Nežnej revolúcii“ zdarne ujalo úlohy plnoprávneho samosprávneho celku.

K prvému verejnému, a vtedy ešte odvážnemu postoju k veciam spoločného občianského záujmu došlo 21. augusta 1968, keď do mesta v rámci „bratskej pomoci“ štátov Varšavskej zmluvy vstúpilo vojsko Maďarskej ľudovej republiky následne vystriedané sovietskym, a ako v celom Československu, stretáva sa to s rozhodným odporom našich občanov bez rozdielu národnej, či politickej príslušnosti. Občania, orgány mesta včetne orgánov komunistickej strany, a zvlášť rozhodne osadenstvo JCP, vyslovujú sa proti  invázii a za pokračovanie reformného úsilia pod heslom „Pražskej jari“ a „Socializmu s ľudskou tvárou“.

Reformné úsilie však nemá šancu. Pod všeobecným politickým a  mocenským tlakom štátov Varšavskej zmluvy a zpiatočníckych vnútorných síl,  sa na dve desaťročia pod rúškom „normalizácie“ reforma odkladá, aby v novembrových dňoch roku 1989 sa rozhodlo, ale už nie o reforme režimu štátostrany, ale o nevyhnutnosti zásadne inej spoločenskej orientácie. 

„Nežná revolúcia“ z novembra 1989, dorazila do mesta po desiatich dňoch – až 27-ho.  Prvé praktické dôsledky sa prejavili 14.dcembra 1989, keď po nástojčivých požiadavkách husto zvolávaných mítingov prebieha rekonštrukcia MsNV odvolaním vedenia a náhradou za 23 rezignovaných straníckych poslancov. Výkladné skrine obchodov sa zaplnili desiatkami veľmi trefných, vrcholne aktuálnych rýmovaných sentencií, múdrosloví pranierujúcich zkostnatelý a málo výkonný, požiadavkám doby vo všeobecnosti nevyhovujúci režim. Mesto prežívalo nikdy nepoznané, politickými úvahami a nádejami prešpikované Vianoce 1989.                                                                                                                      

Nosné udalosti mesta v ponovembrovom období:

- 1990, v septembri,  po 23 rokoch opustila posledná sovietska vojenská jednotka aj s výzbrojou mesto.

-  V júni, prvé slobodné parlamentné voľby po 44 rokoch, účasť 93%.

-  V novembri 23.-24., po viac než polstoroči prebiehajú prvé slobodné obecné voľby s 64 %-nou účasťou oprávnených. Zároveň sa platným referendom odčleňuje z mesta obec Nána, pričlenená r.1960.

- 1991, 17. novembra prebieha platné referendum o prinavrátenie bývalého názvu mesta – Parkan. Zúčastnilo sa ho 54% oprávnených, z nich za 87%.  Avšak vláda 28.júla 1992 odmietla vyhovieť referendu s poukazom na „spoločenský záujem“ a na odmietavé stanoviská všetkých názvoslovných komsií. Orgány mesta sa dôrazne, ale bez účinku ohradzovali proti jalovej argumentácii vlády a min.vnútra.

- 1992,  zriaďuje sa prvá súkromná škola – Obchodná akadémia

- 1993, 1.januára sa mesto stáva súčasťou samostatnej Slovenskej republiky, čím v priebehu 20. stor. si ho nové a staronové štáty prepožičiavajú a prisvojujú bez opýtania už po piatykrát. V tomto prípade i napriek tomu, že petíciu za udržanie spoločného Československa podpísalo 3817 občanov.

- 1996, 23. decembra založená Spoločnosť slovensko-maďarského priateľstva, pripája sa k všeobecnej snahe občanov a orgánov na obidvoch brehoch Dunaja, smerujúcej k obnove v II.svet. vojne zničeného mosta. Za tým účelom obracia sa listom na predsedov vlád SR a MR, V. Mečiara a Gy. Horna, ktorým poukazuje na význam obnovy a žiada ich o podporu, k obnove mosta smerujúcich občianskych iniciatív,   rozvinutých na oboch dunajských brehoch.

- 1998, 19. apríla jedine v našom meste z celého Slovenska, prebieha prezidentom vyhlásené, ale Mečiarovou vládou zmarené referendum o štyroch otázkach: o vstupe do NATO, o rozmiestnení vojenských základní, o umiestnení nukleárnych zbraní a o priamej voľbe prezidenta občanmi. Uskutočnilo sa napriek vyhrážkam použitia mocenských prostriedkov a orgánov: polície, prokuratúry, súdov a z repertoáru nechýbal ani vojenský zasah. Kvórum formálnej platnosti referenda nebolo dosiahnuté  (účasť oprávnených 47,8 %, z toho za vstup do NATO 89,4%, za priamu voľbu prezidenta 97,2%), čo však v podmienkach  zdĺhavého tvrdého nátlaku je   potvrdením, že mesto zložilo skúšku občianskej vyspelosti na výbornú. Referendum – jeho príprava, priebeh a výsledky – malo značný masmediálny ohlas nielen na    Slovensku, ale v celej Európe, a nechýbalo ani ďaleké zámorie.

-  Na základe platného referenda sa odčleňuje obec Obid, pričlenená r.1972.

- 1999, 28. mája z príležitosti 80. výročia bitky o Parkan r. 1919, prebieha slávnostné odhaleni pamätných tabúľ na zrekonštruovanom pohrebisku padlých čsl.   a maďarských vojakov. Akcia prebehla z iniciatívy Spoločnosti slovensko-maďarského   priateľstva za účasti význačných predsatviteľov: veľvyslancov ČR, MR, zástupcov   ministierstiev obrany SR, ČR, MR, generálneho štábu SR, predstaviteľov miestnej   posádky, mesta, občianských organizácií a hojného obyvateľstva.

- 16. septembra na hraničnej a plavebnej čiare Dunaja v priestoroch lode  „Rákóczi“, predsedovia vlád SR a MR M.Dzurinda a V.Orbán za asistencie významných hostí podpisujú medzivládnu dohodu o obnove mosta Štúrovo-Esztergom s termínom   odovzdania: október 2001. Na prístavnom nábreží sa po podpise udial neformálny   míting, na ktorom predsedovia vlád prehovorili za neutíchajúceho búrlivého nadšenia   tisícov občanov mesta a okolia.

 

V nových spoločensko-politických podmienkach posledného desaťročia sa zrealizovali významné investičné akcie občianskej vybavenosti, majúce zásadný a veľmi pozitívny vliv najmä na životné prostredie: plynofikácia celého mesta (1995),  mestský centrálny tepelný zdroj (1999).

Do nového tisícročia obýva mesto 11708 občanov, ktorých počet za posledné desaťročie klesnul o 1639 osôb z dôvodu osamostatnenia sa obcí Nána (1990) a Obid (1998). Na úplnom sklonku starého a na samom počiatku nového tisícročia plní sa mestu a priľahlému regiónu na oboch brehoch Dunaja dávna a oprávnená túžba:

- 2000, 7. októbra na ostrihomskom brehu prebieha slávnostné zahájenie výstavby – obnovy mosta za účasti ministrov dopravy MR a SR, gen.riaditeľov davateľského konzorcia GANZIS ( Ganz Budapest + Inžinierske stavby Košice), ako i stovák pozvaných a prizerajúcich.

- 2001, 27. júla o 941 hod. rozozvučali sa sirény na ukotvenej zostave špeciálneho súlodia, oznamujúce stovkám, skôr tisíckam prizerajúcich na oboch brehoch, že po 57 rokoch čakania na obnovu, 600 tonový stredný a už posledný oblúk mosta je osadený.

- 23.septembra prebieha zaťažkávacia skúška.

- 30.septembra práce na výstavbe skončili.

- 11.októbra most je slávnostne odovzdaný do prevádzky za účasti význačných   osobností politického, hospodárskeho, spoločenského ale i  náboženského  života:    predsedovia vlád SR a MR M.Dzurinda a V.Orbán, komisár EÚ Günter Verheungen,  ministri vlád, veľvyslanci susedných štátov, poslanci, náboženské celebrity,    zástupcovia samosprávnych orgánov, občianskych združení, ale a najmä ohromnej    kulisy desiatok tisícov zvedavého a prešťastného obyvateľstva z oboch brehov.

Toho dňa sa uskutočnila na MsÚ aj inaugurácia špeciálne k tejto príležitosti    Slovenskou poštou vydanej 10 korunovej známky.

Do slávnostnej nálady prispela i letecká paráda „Bielych albatrosov“ z Košíc,    „Detvianskych bačov“ z Detvy a leteckého klubu z Ostrihomu.

Slávnosti trvavli 3 dni na oboch brehoch. V rámci nich sa udialo aj zasadnutie MZ, kde boli udelené pamätné plakety 22 osobám, najviac zaslúžilým o obnovu, medzi nimi i exprezidentom M.Kováčovi a A.Gönczovi.

Most sa stal symbolom éry nových, plodnejších vzťahov spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom, priateľského spolunažívania Slovákov a Maďarov na oboch brehoch opäť mostom spojených.

 

Hodnota diela činila 19,4 miliónov Eur (854 milónov Sk), s podielom úhrady:   EÚ z fondu Phare činil 10 mil. Eur, t.j. 52%,

Slovensko                    5,9 mil. Eur, t.j. 30%,

Maďarsko                    3,5 mil. Eur  t.j. 18%.   

 

Spracoval: Jozef Slabák


 
Celý článok na stiahnutie:

 
  • Výzva na doplnenie žiadosti a rozhodnutie o prerušení konania vo veci "Umiestnenie balkónov - bytový dom, č.p. 1552/26"

    19.9.2017 viac
  • Rozhodnutie o strategickom dokumente "Zmeny a doplnky č.2/2017 Územného plánu mesta Štúrovo"

    11.9.2017 viac
  • SKC foundry s.r.o. - žiadosť o vydanie integrovaného povolenia

    30.8.2017 viac
  • GREEN PARK ŠTÚROVO - zaslanie zámeru navrhovanej činnosti a upovedomenie o začatí konania - stanovisko mesta

    15.5.2017 viac
  • Oznámenie o zaslaní zámeru navrhovanej činnosti - "GREEN PARK ŠTÚROVO"

      Zámer navrhovanej činnosti je taktiež zverejnený na webovom sídle ministerstva na adrese: https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/green-park-sturovo   

    3.5.2017 viac
  • Mestský úrad Štúrovo, oddelenie financií, plánovania a správy mestských podnikov v zmysle ustanovenia § 35 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňo

    27.3.2017 viac

Dnes má službu:

Lekáreň Astra
Hlavná 47,
Štúrovo

036-752 2283

ďalšie dni

Nedeľa 24.9.
Lekáreň Astra
Hlavná 47,
Štúrovo
036-752 2283
Sobota 30.9.
Lekáreň Dr. Max
Aquario Shopping Center,
Štúrovo
036-321 4403
webygroup

English version
Magyar verzió
Úvodná stránka